Pódium pražského Rudolfína, na ktorom stál pred stodvadsiatimi rokmi Antoním Dvořák a odvtedy na ňom koncertovali najlepší hudobníci z celého sveta, si nedávno mali česť užiť aj dvaja schopní chalani z Rankoviec – Patrik Turák a Tomáš Hada. Bol to pre nich neopakovateľný zážitok.
Patrik a Tomáš sú členmi československého zboru rómskych speváčikov Čhavorenge, ktorý vedie vynikajúca česká rómska speváčka, hudobníčka a zbormajsterka Ida Kelarová. Každoročný koncert jej zboru v Rudolfíne sa koná v spolupráci Českou filharmóniou.
Pre Patrika a Tomáša bolo úžasné už to, že sa tejto jari s pani Idou stretli a do zboru ich prijala. Cez prázdniny, spolu s ďalšími deťmi z Čhavorenge, absolvovali v Čechách dvojtýždňový letný tábor, kde sa veľa naučili a aj koncertovali. Základy hudobného vzdelania získali tak až u pani Idy.
V ich komunite nebýva zvykom, aby nadané deti chodili do základnej umeleckej školy a, popravde, nemajú na to ani peniaze. Noty nepoznajú a spievajú podľa posluchu. Hudbu majú jednoducho v sebe, milujú ju, je pre nich prirodzeným prejavom svojho ja.
Patrik i Tomáš spievajú v dolných tónoch mužského hlasu, barytónu a basu. „Najradšej by som celý život spieval,“ hovorí pätnásťročný Patrik. „Spievam stále a odjakživa,“ dodáva. Jeho snom je vyštudovať konzervatórium a potom spevom búrať bariéry medzi ľuďmi. Vie, že pieseň má veľkú moc. Patrik je priebojný, priateľský, nemá problém zasmiať sa, zapojiť do rozhovoru, povedať, čo chce a čo vie.
Štrnásťročný Tomáš je vážnejší, plachejší a aj v speve si menej dôveroval. Mentor ho musel presviedčať, aby pozbieral odvahu a poslal pani Ide svoju nahrávku. Úspech ho posmelil a teraz už aj on spieva z plného hrdla. Jeho snom je stať sa sociálnym pracovníkom, pomáhať ľuďom vo svojej komunite, ale pritom aj spievať.
Chlapci sú v škole dobrými žiakmi. Obaja milujú rómsku hudbu a materinskú reč, do ktorej si prekladajú slovenské piesne a s chuťou ich spievajú.
Tešia sa na ďalšie stretnutia s pani Idou, kamarátmi z Čhavorenge a koncerty.